Po stopách Okolo Slovenska: V Bardejove a Ružomberku už víťazili známe tváre

Po stopách Okolo Slovenska: V Bardejove a Ružomberku už víťazili známe tváre

Na trase 63. ročníka pretekov Okolo Slovenska sa nachádzajú štyri etapové mestá. Svoju premiéru na tejto pozícii zažije len Senica. Bardejov, Ružomberok a Hlohovec sa do dejín pretekov už stihli zapísať. V etapách, ktoré sú s nimi spojené nehrali dôležitú úlohu iba samotní cyklisti, ale aj poveternostné podmienky, terén a fanúšikovia.

 

Medzi víťazmi v Bardejove nájdeme aj Andreja Čmiľa
 
Najväčšie cyklistické podujatie na Slovensku odštartuje v Bardejove. Jedno z najbohatších slovenských miest z hľadiska histórie doposiaľ napísalo tri zaujímavé kapitoly aj v rámci Okolo Slovenska. Prvú zmienku o Bardejove nájdeme v roku 1969, presnejšie v tretej etape, ktorá merala 190 kilometrov. Štartovalo sa v ňom a hneď od začiatku cyklisti zvádzali veľkú bitku o účasť v úniku. Záujem dostať sa do neho mali aj jazdci Interu Bratislava, už v uličkách Bardejova ich bolo poriadne vidieť. Dôležitý moment sa odohral krátko po stúpaní Sorožka, v hromadnom páde skončil aj hrdina predchádzajúceho dňa. Oskar Zamagni si zlomil ruku a musel z podujatia odstúpiť. Nešťastný okamih akoby nakopol jeho dvoch tímových kolegov. Franco Magnani a ďalší Talian ešte pred Jelšavou, kde etapa končila, zaútočili a ušli. Pred nimi však krúžil Ladislav Biľo a táto trojica nakoniec prišla do cieľa ako prvá. Na úplnom konci si Biľo nechal rozbehnúť šprint súpermi, okolo ktorých preletel a zvíťazil.  
 
Diváci v Bardejove boli ukrátení o dramatickú koncovku, možno aj preto o tri roky neskôr už ich mesto figurovalo ako cieľové. Druhá etapa v roku 1972 merala 184 kilometrov a priniesla ďalšiu radosť pre československú cyklistiku, ale opäť v nej bolo cítiť aj taliansku stopu. Mauro Landini sa dostal do čela a spolu so štvoricou súperov si dokázalo vytvoriť aj dvojminútový náskok pred pelotónom. Pätica mužov sa dlho vetrala v úniku a neboli ani ďaleko od možnosti získať etapu. Lenže pár kilometrov pred cieľom ich spolupráca prestala fungovať, Dušan Zeman myslel na najcennejšie tričko pre kolegu, ktoré bolo v tej chvíli ohrozené a prestal striedať. Onedlho už boli súčasťou balíka, ale na bardejovský štadión predsa prišli ako prví dvaja osamotení pretekári. Boli nimi Jiří Konečný a Jaromír Fridrich, ktorí využili menšie poľavenie jazdcov Interu Bratislava a skúsili zaútočiť. Ich odvážny ťah im priniesol veľký úspech. Konečný potom na štadióne ukázal svoju silu a súpera zdolal o niekoľko metrov.   
 
Naposledy preteky navštívili Bardejov v roku 1987 a v ňom a jeho okolí prebehli až tri etapy. Prvú poznačil hustý dážď, na ktorý doplatili viacerí favoriti, aj Andrej Vedernikov. Finišovalo sa na mokrých kockách, kde sa cyklisti kĺzali ako na ľade. Najlepšiu techniku mal Jiří Trávníček, ktorý nakoniec vyhral etapu. Na druhý deň prichystali organizátori pre jazdcov dvojitú porciu. Dopoludnia bola na programe atraktívna časovka družstiev na 44 kilometrov, popoludní 103 kilometrov normálnej etapy. Výsledky časovky sa započítavali len do klasifikácie družstiev, na poradie jednotlivcov nemali žiaden vplyv. Vyhral výber SVŠ, a to takmer o minútu. Popoludní sa vo výbornom svetle prezentoval Andrej Čmiľ, neskôr prvý manažér Kaťuše, ktorý už šesťdesiat kilometrov pred páskou zviditeľnil farby sovietskej reprezentácie. Vpredu mu spoločnosť robili ešte dvaja muži, ktorí však v šprinte plnili len rolu štatistov. Čmiľ sa celkovo v roku 1987 stal najbojovnejším pretekárom na Okolo Slovenska.
 
V Ružomberku sa trikrát štartovalo a dvakrát končilo
 
Tri veľmi napínavé a úspešné kapitoly napísal aj Ružomberok. Svoju premiéru na Okolo Slovenska zažil v roku 1971, kedy v ňom končila hneď úvodná etapa a začínala druhá. Do cieľa na tamojšom štadióne sa dostalo iba 62 pretekárov, pretože viac ich na podujatí ani neštartovalo. Dôvodom bolo, že niekoľko tímov na poslednú chvíľu odrieklo svoju účasť. Vôbec prvým víťazom v „meste ruží“ sa stal Jaroslav Poslušný, ktorý celý deň strávil v úniku. Od svojich celodenných kolegov, ale neskôr súperov, sa odpútal práve v čase, kedy štrnásť utečencov vchádzalo do cieľového mesta a svoj sólo únik dotiahol až do úspešného konca. Jeho víťazstvo je o to presvedčivejšie, že v uliciach Ružomberka dokázal nadeliť druhému pretekárovi celú pol minútu, tretí stratil ešte viac. Ďalší deň sa končilo v Poprade, kde Ján Svorada starší vyhral aj napriek tomu, že šprint začínal z predposledného miesta v skupine.
 
Obdivuhodné výkony museli podať cyklisti aj pri druhej návšteve Ružomberka, o rok neskôr. Ani tentokrát sa na štart  nepostavilo sto pretekárov, do okrúhlej stovky chýbalo jedenásť súťažiacich. Celá etapa prebiehala v dobrých podmienkach, lenže na konci nastala doslova apokalypsa. Prietrž mračien, blesky a hustý dážď zmenili dráhu na miestnom futbalovom štadióne na bahno, na ktorom len horko-ťažko mohli pretekári šprintovať. Len málokto bol ochotný na zlom povrchu riskovať, napríklad špurtéri žiadny súboj nezviedli, no trojica pretekárov v úniku, ktorá sa z hlavného balíka odtrhla 15 kilometrov pred cieľom, o prvenstvo poriadne zabojovala. Jiří Vlček v úplnom závere zo seba vydal všetko, čo v ňom po ťažkom dni ešte zostalo a nakoniec sa stal zaslúženým víťazom. Etape, ktorá nasledovala a štartovala z Ružomberka sme sa venovali už vyššie. Vyhral ju Jíři Konečný.
 
Dlho trvalo, kým sa Ružomberok objavil ako etapové miesto na Okolo Slovenska. Až vlani, kedy z hlavného mesta Liptova viedla najdlhšia etapa v 62. ročníku pretekov. Aj tentokrát panovali v Ružomberku pochmúrne podmienky, zamračená obloha a chladné počasie boli predzvesťou neskoršieho dažďa. Našťastie, voda z oblohy sa nepustila, pretože v technickom zjazde z Donovál by mohli nastať aj ťažšie pády. Táto etapa bola nezvyčajná, pretože celodenný únik sa vytvoril až po hodine pretekania, až na druhej vrchárskej prémii, na Šturci. Na ďalšej horskej prémii, Fačkovskom sedle, sa zas pelotón rozdelil na niekoľko skupín, čo ovplyvnilo aj koncovku v Dubnici nad Váhom. Technický záver najlepšie zvládli Rüdiger Selig, Yves Lampaert, Zdeněk Štybar, Cesare Benedetti a Julian Alaphlippe. Na štadión prišli v takomto poradí, Selig vyhral, pretože mal najlepší nájazd na štadión.     
 
V Hlohovci sa predčasne končilo, Senica zažije premiéru
 
Svoju stopu v histórii Okolo Slovenska zanechalo aj mesto Hlohovec, ktoré zohralo dôležitejšiu úlohu, ako pôvodne malo. Zatiaľ sa objavilo v itenerári podujatia iba jedenkrát, ale hneď v ňom preteky končili. Leto 2013 poznačili silné dažde a pre záplavy v Bratislavskom a Trnavskom samosprávnom kraji nemohol pelotón zamieriť až do Bratislavy kvôli mimoriadnemu zákazu konania akýchkoľvek podujatí. Organizátori tak museli zrušiť poslednú etapu a po predposlednej sa celé podujatie skončilo. Štartovalo sa z Trenčína a v najcennejšom drese jazdil Petr Vakoč. Etapa končiaca v Hlohovci merala ani nie šesťdesiatšesť kilometrov, takže českému cyklistovi nechýbalo veľa k tomu, aby sa stal celkovým víťazom. Stačilo mu odpovedať na útoky dvoch jeho vyzývateľov, Tima Mikelja a Maroša Kováča. Ani jeden z nich však na Vakoča nič neskúšal, takže v Hlohovci sa neprezliekalo. Z víťazstva v etape sa tešil Martin Mortensen, ktorý vyhral zo sólového úniku.
 
Nie všetky mestá, ktoré budú v 63. ročníku Okolo Slovenska plniť rolu etapových, sa už na podujatí objavili. Vlani preteky končili v Galante, ktoré dovtedy ešte nikdy etapa na najväčších cyklistických pretekov na Slovensku nezačínala, ani nekončila. Tentokrát niečo podobné zažije Senica. Podobne ako Galanta, aj Senica si prežije veľký krst ohňom a môže sa tešiť aj na niekoľko hviezd svetovej cyklistiky. Viac-menej rovinatý profil favorizuje šprintérov.