Medzi víťazmi v Dubnici je aj rodák, Nitra praje Čechom

Medzi víťazmi v Dubnici je aj rodák, Nitra praje Čechom

Na trase 62. ročníka pretekov Okolo Slovenska sa nachádza šesť etapových miest. Svoju premiéru na tejto pozícii zažije len Galanta. Poprad, Štrbské pleso, Ružomberok, Dubnica nad Váhom a Nitra už dramatické príbehy plné radosti a smútku napísali. Svoje v nich zohrali nielen poveternostné podmienky, terén, fanúšikovia, no predovšetkým hrdinovia na bicykloch.

 

 

Vždy sa tu šprintovalo

 

Podujatie Okolo Slovenska je s „vstupnou bránou do Tatier“ historicky prepojené. Celkovo už trikrát v Poprade finišovala niektorá z etáp a presne trikrát bol Poprad tiež mestom, z ktorého nejaká etapa štartovala.  Svoju premiéru na najväčších slovenských cyklistických pretekoch mesto preslávené predovšetkým cestovným ruchom a hokejom zažilo už v roku 1971. Hneď prvý finiš si domáci diváci užili. Po dramatickom priebehu etapy prišiel na tamojší vypredaný štadión roztrhaný pelotón. Vo vedúcej skupine sa však nachádzalo veľa pretekárov, ktorí v hromadnom dojazde bojovali o etapový vavrín. Najrýchlejším z nich bol Ján Svorada starší, ktorý počas dňa ukázal, že ani ťažké kopce mu nerobia problémy. Ďalší deň pelotón zamieril z Popradu do Rožňavy a tentokrát sa na jeho konci tešil jazdec z úniku. Bol ním Vlastimil Moravec.

 

Do itenerára pretekov Okolo Slovenska sa Poprad ako cieľové mesto vrátil až o tri roky neskôr. V roku 1974 tu zavítal pelotón už v prvej etape, ktorá merala 141 kilometrov a poznačil ju prudký dážď. Aj napriek nepriazni počasia sa k víťazstvu dokázal prehrýzť celodenný únik. Pôvodne ho tvorilo šesť cyklistov, no potom ako nastala totálna apokalypsa sa vpredu osamostatnila medzinárodná trojica. Tvorili ju Rus Michajlov a dvaja československí cyklisti, Poslušný a Hejhal. Bol to práve najmladší z tejto grupy, len 22-ročný Rudolf Hejhal, ktorý v záverečnom špurte ukázal svoje šprintérske prednosti. Aj v tomto ročníku sa v Poprade nielen končilo, ale aj začínalo. V druhej etape pelotón zamieril z Popradu do Starého Smokovca. Doslova domáce prostredie vo svoj prospech zužitkoval rodák z Levoče, Rudolf Labus, ktorého za úspechom hnali aj diváci stojaci pri ceste.

 

Zatiaľ jediného zahraničného víťaza, ktorý sa postavil v Poprade na najvyšší stupienok, sme spoznali pri poslednom zaradení tohto mesta do programu pretekov. Písal sa rok 2015 a v etape, v ktorej sa v úniku prezentoval tiež Juraj Sagan, v šprinte konkurenciu doslova sfúkol Maxim Averin, syn niekdajšej sovietskej hviezdy. Rodák z Ukrajiny reprezentujúci Azerbajdžan sa po druhom dni obliekol do žltého trička, ktorý však v tretej etape stratil. Opäť sa štartovalo z Popradu a končilo sa v Žiari nad Hronom. Po náročný 195 kilometroch za z výhry tešil Davide Vigano, celkový víťaz 59. ročníka Okolo Slovenska. 

 

 

Zakliate miesto pre Slovákov

 

Neodmysliteľnou súčasťou cyklistických pretekov Okolo Slovenska je aj Štrbské pleso. V najnavštevovanejšom  tatranskom meste na slovenskej strane sa už v minulosti pretekalo. Organizátori podujatia tu často zaraďovali vrchárske prémie, no prvýkrát sa tu finišovalo až v druhom tisícročí, konkrétne v roku 2003, kedy tu končila najdlhšia etapa 47. ročníka. Merala až 221 kilometrov a svoju dominanciu v nej predviedli poľskí cyklisti. Prvý sa na Štrbské pleso vyšplhal Sebastian Skiba, ktorý sa v príkrom stúpaní odtrhol od ostatných členov vedúcej skupiny a privlastnil si tiež žlté tričko. V treťom dni sa vo výbornom svetle ukázal aj jeho reprezentačný kolega Kacper Sowiňski, ktorý vyhral všetky vrchárske a šprintérske prémie, ale na pomyselne stupne víťazov sa nedostal.

 

Po atraktívnom dojazde siahli organizátori tiež v jubilejnom 60. ročníku. Desivý profil, päť horských prémií a najmä ťažké stúpanie zo Štrby na Štrbské pleso prispelo k tomu, že ešte na začiatku dňa až sedemnásti cyklisti svoju púť na Okolo Slovenska jednoducho vzdali. Strach cítili aj ďalší pretekári, najmä tí v hlavnom balíku, ktorí dovolili úniku vybudovať si až dvanásťminútový náskok. Práve preto sa o etapový vavrín mohli pobiť len šiesti jazdci v úplnom čele. Cieľovú pásku ako prvý preťal Mauro Finetto, ktorý položil základ svojho celkového prvenstva. Štrbské pleso v histórii najväčšieho cyklistického podujatia neplnilo len funkciu cieľového mesta. V roku 2016 sa z neho aj štartovalo. Etapu, ktorá končila v Zuberci a merala 193 kilometrov, ovládol Markus Eibegger, ktorý si naskočil do úniku dokonca dvakrát a záverečné kilometre odšliapal úplne osamote. Do cieľa prišiel len o sekundu skôr ako hlavný balík.

 

 

Naposledy úradovala búrka

 

Svoju stopu v histórii najväčších etapových pretekov na Slovensku zanechalo aj „mesto ruží“, Ružomberok. V novodobej ére však nikdy neslúžilo ako mesto, kde niektorá z etáp končila alebo začínala. Naposledy metropola dolného Liptova plnila funkciu cieľového mesta v roku 1972. Koncovku úvodnej etapy, ktorá vtedy končila na miestom futbalovom štadióne, ovplyvnila silná búrka. Dráhu totiž premenila na úplne bahno, v ktorom sa len ťažko dalo súperiť o prvé miesto. Len málokto bol ochotný na zlom povrchu riskovať, napríklad špurtéri žiadny súboj nezviedli, no trojica pretekárov v úniku, ktorá sa z hlavného balíka odtrhla 15 kilometrov pred cieľom, o prvenstvo poriadne zabojovala. Jiří Vlček v úplnom závere zo seba vydal všetko, čo v ňom po ťažkom dni ešte zostalo a nakoniec sa stal zaslúženým víťazom. Rovnako napínaný priebeh mal aj druhý deň, ktorý sa začal v Ružomberku a končil v Bardejove. Na najvyšší stupienok vyskočil Pavel Konečný.

 

Celkovo Ružomberok z pozície cieľového mesta hostil podujatie Okolo Slovenska dvakrát. Vôbec po prvýkrát sa tu končila etapa už v roku 1971. Organizátori sa ešte pred jej štartom museli vysporiadať s nepríjemnou situáciou. Niekoľko tímov sa na poslednú chvíľu z pretekov odhlásilo a na štart sa tak postavilo iba 62 pretekárov. Úvodný deň odštartoval zo Žiliny a meral 145 kilometrov. Do „mesta ruží“ dorazili ako prví celodenní utečenci, bolo ich až štrnásť. Z početnej vedúcej skupiny sa pri príchode do Ružomberka odpútal Jaroslav Poslušný  a svoj sólo únik dotiahol až do úspešného konca. Pred ostatnými súpermi si dokázal vytvoriť náskok až tridsať sekúnd. Etape, ktorá nasledovala a štartovala z Ružomberka sme sa venovali už vyššie. Vyhral ju Ján Svorada starší.

 

 

Rodisko využil vo svoj prospech

 

Ďalšie mesto, ktoré preslávili predovšetkým slávni hokejisti, sa často nenachádza v itenerári pretekov, ale aj Dubnica nad Váhom sa už môže pýšiť tým, že v nej končila, respektíve začínala, niektorá z etáp na Okolo Slovenska. Už jej prvé zaradenie do pretekov v roku 1967 prinieslo niečo nezvyčajné a to, keď museli organizátori skrátiť trasu ôsmej etapy, ktorá končila práve v Dubnici. Dôvodom bol havarijný stav jedného úseku, ktorý organizátori v ten deň nakoniec vylúčili z trasy a preto sa z pôvodných 214 išlo „len“ 203 kilometrov. Tento deň však nepoznačili len technické problémy, ale tiež priam tropické počasie. Aj vysoké teploty zapríčinili, že do cieľa prišlo len 50 cyklistov. Z nich najväčšie ovácie tamojších divákov zinkasoval rodák z Dubnice, Ján Svorada starší, ktorý využil svoje znalosti, pretože technický záverečný úsek veľmi dobre poznal. Svorada aj preto, aj vďaka svojim fantastickým špurtérskym schopnostiam, etapu suverénne vyhral. Na konci ďalšieho dňa, ktorý v Dubnici nad Váhom začínal, mal najväčšiu radosť Břetislav Souček.

 

Dubnica nad Váhom hostila dojazd etapy ešte jedenkrát. Presnejšie v 44. ročníku ju organizátori opäť zvolili za cieľové mesto a to už hneď v prvej etape. Veľké ambície si v úvodnom dni robil Petr Herman, ktorý sa pustil do sólo úniku a pozbieral plný počet bodov na dvoch vrchárskych prémiách. Tým sa však jeho cesta za slávou skončiť nemala. Hermana hnala vidina etapového víťazstva, a tá ho držala aj potom, ako ho pelotón dobehol. Na dubnickom štadióne zviedol veľký súboj o prvenstvo so svojim tímovým kolegom. Na mokrej trati bol však najrýchlejší Luboš Kejval, no Herman sa mohol potešiť z cenného druhého miesta. Veď prešpurtoval ostatných pretekárov, čo po tak náročnom dni  určite nebolo jednoduché. Zároveň vybojoval aj zelený dres pre najlepšieho vrchára.

 

 

Obľúbená zastávka podujatia

 

Jedným z najčastejšie navštevovaných miest v dejinách Okolo Slovenska je Nitra. „Matku slovenských miest“ pelotón navštívil trikrát už v úplných začiatkoch týchto pretekov. Vôbec prvýkrát tu cyklisti zviedli veľký súboj v premiérovom roku podujatia, v roku 1954, kedy dojazd ovplyvnil hromadný pád. Žiaden pretekár sa našťastie vážne nezranil. Rozhodujúci moment celého dňa nastal v stúpaní na Babu a v následnom zjazde po nekvalitnej ceste. Výborne ho zvládli reprezentanti Československa, ktorí následne špurtovali o víťazstvo. Prvým víťazom v Nitre sa tak stal Karel Nesl. O dva roky neskôr sa v Nitre opäť končilo. Vypredaný miestny štadión sledoval v úplnom závere nevídanú drámu. Dvaja utečenci, Belgičan Mayne a Nemec Braune, na štadióne spadli. Netrvalo dlho a obaja znovu pretekali. Nakoniec bitku o etapové prvenstvo vyhral šťastnejší Wolfgang Braune.

 

Nitra na istý čas stratila postavenie etapového mesta. Vrátila sa naň až v jubilejnom desiatom ročníku, kedy tu končila prvá časť prvej etapy. Na jej štart v Bratislave sa postavilo dvanásť tímov, ktoré po novom pretekali s piatimi jazdcami. Počas celého dňa cyklistom prialo počasie, bolo pekne a fúkalo do chrbtov. Aj preto priemerná rýchlosť víťaza bola 44,4 km/h. Podobne ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch, aj tentokrát sa o výhru pobila vedúca skupina, nie pretekári v pelotóne. Nekončilo sa však na štadióne, ale pod hotelom Zobor. V špurte mal najlepšie nohy Jaroslav Kvapil. Ďalšia časť etapy začala ešte v ten istý deň, po obede. Štartovalo sa z Nitry a končilo sa vo Veľkom Krtíši. Vyhral Ekstein, ktorý už na štadióne mohol počítať s miernym náskokom, ktorý si vytvoril pred ostatnými súpermi.

 

Cyklistickí fanúšikovia v Nitre potom viac ako 40 rokov čakali na to, kedy sa ich mesto opäť raz zapíše do dejín Okolo Slovenska. Stalo sa tak až v roku 2010 a bol to veľkolepý návrat. Krátky prológ dlhý len 1300 metrov, vyvolal v obyvateľoch veľký záujem a tí napriek silnému dažďu prišli podporiť novodobých gladiátorov priamo ku ceste. Pred premočenými fanúšikmi zvíťazil Zdeněk Štybar, ktorý tu zaznamenal jedno zo svojich prvých etapových víťazstiev. To isté platilo tiež o Alexandrovi Porsevovi, ktorý v tom istom roku vyhral šprint v prvej etape, ktorá zhodou okolností tiež končila v Nitre, či Matteovi Malucellimu, ktorý v Nitre ovládol hromadný dojazd naposledy, kedy toto mesto figurovalo ako cieľové miesto na najväčších slovenských etapových pretekoch. Bolo to vlani. To skúsený slovinsky cyklista, Matej Mugerli, po heroickom a nesmrteľnom výkone vyhral etapu, ktorá v roku 2017 z Nitry štartovala, no bolo to doposiaľ jedno z jeho posledných víťazstiev v kariére. Už 37-ročný Slovinec strávil viac ako sto kilometrov v sólo úniku a ten dotiahol do úspešného konca.    

 

Nie všetky mestá v 62. ročníku Okolo Slovenska už pôsobili ako etapové mestá. Svoju premiéru zažije Galanta, v ktorej sa nikdy etapa nezačína a ani nekončila a bude to premiéra ako z veľkej knihy. V tomto roku tu totiž celé podujatie vyvrcholí.