Prvá etapa sa bude niesť v znamení tímovej časovky v okolí Dunajskej Stredy. Tá zažije vôbec premiéru v našich najvýznamenjších pretekoch. Miestni obyvatelia teda uvidia pelotón Okolo Slovenska vôbec prvý raz. Užijú si ho náležite, keďže budú svedkami zaujímavej, netradičnej disciplíny, ktorá sa pôjde iba päťkrát a aj mnohí mladí kontinentálni cyklisti v pelotóne zažijú v nej premiéru medzi mužmi.
Druhá etapa vo štvrtok 27. júna už odštartuje v Nitre, ktorá je v itinerári veľmi často. Štartovalo sa tu už 27-krát. Etapa povedie do Hlohovca, ktorý je novou destináciou na trase. Kuriózne je, že prvý raz sa tu finišovalo neplánovane, a to v roku 2013, keď Bratislavský kraj postihli záplavy. Etapa z Trenčína do Bratislavy musela skončiť pred hranicami kraja a posledným mestom na trase bol práve Hlohovec, kde už po 65 kilometroch vyhral špurt Dán Martin Mortensen a celkovým víťazom sa stal Petr Vakoč. Trofej si prebral úplne iný deň a na inom mieste ako sa plánovalo.
Mesto ale chcelo vidieť pelotón u seba aj plánovane a najradšej na miestnom zámku, kde je ten finiš zaujímavý - v kopci. V najnabitejšom ročníku 2019 to vôbec neodradilo šprintérov a vyhral Arnaud Démare pred zrakom svojho otca, ktorý prišiel práve do Hlohovca na bicykli. Uvidíme ako to bude vyzerať teraz po piatich rokoch, aká konkurencia príde.
Tretí deň odštartuje v kúpeľnom meste Piešťany, ktoré by ste ako etapové meste v 67-ročnej histórii čakali určite častejšie ako dvakrát pri štarte a jediný raz sa tu finišovalo. Cieľová Dubnica nad Váhom je už iným príbehom. Dojazd tu bude už siedmy raz. Je to veľmi tradičné cyklistické mesto, no zaujímavosťou je, že hoci sa tu jazdilo už v 60. rokoch, za posledných 20 ročníkov sa tu finišovalo len jediný raz, v roku 2018 priamo na tartane s triumfom Rüdigera Seliga. Samozrejme, videli sme tu MSR a ČR i Medzinárodné dni cyklistiky, no nie Okolo Slovenska.
Partizánske bude mať, podobne ako Dunajská Streda, v itinerári premiéru. Je to celkom paradoxné, pretože cez Hornú Nitru sa jazdieva veľmi často a neraz cez mesto pelotón prechádzal, či tu bola rýchlostná prémia, no nikdy nie štart ani dojazd. Odštartuje tu predposledná etapa v sobotu 29. júna. Finišovať sa bude v Ružomberku, ktorý zažije štvrtý dojazd. Tu je zasa zaujímavé, že prvé dva zárezy na mapu pretekov sa udiali ešte v rokoch 1971 a 1972, no potom prišla obrovská pauza až do roku 2019, keď sa tu vo veľmi technickom a atraktívnom finiši s množstvom hviezd prekvapujúco tešil Eduard Grosu. Vlani tu ale etapa štartovala.
Posledný deň bude patriť slávnostnému štartu v Liptovskom Mikuláši, ktorý túto procedúru žažil už desaťkrát, najčastejšie v rokoch 2007 až 2012, keď sa tu štartovalo päťkrát. No nasledovala 12-ročná pauza až doteraz. No a veľké vyvrcholenie prežije 68. ročník na Štrbskom Plese, ktoré bolo v itinerári ako vrchárska prémia mnohokrát, no priamo finišovať sa tu bude len štvrtý raz. Je to pomerne nový "výmysel". Premiéru tu mal dojazd až v roku 2003, keď vyhral poľský vrchár Sebastian Skiba, no o tu vybojovaný žltý dres prišiel v časovke.
V roku 2016 tu v 2. etape zasa prekvapujco triumfoval únik, ktorému nedohodnutý pelotón dal až pätnásť minút náskoku a nedokázal ich potom stiahnuť. Vyhral Mauro Finetto, ktorý si vo zvyšných etapách dal pozor a do žltej už nikoho nepustil. Až v roku 2018 sme tu konečne videli súboj favoritov s triumfom Juliana Alaphilippa, ktorý vtedy porazil Hermansa, Valtera a Tratnika. Budeme zvedaví, ako to dopadne v našich Tatrách tentoraz.
