Stručne z histórie pretekov Okolo Slovenska
Cyklistická sekcia ako relatívne samostatná organizácia vznikla, resp. bola obnovená, krátko po vojne v roku 1948 na základoch Českej obce Sokolskej. Jej životnosť bola krátka, podobne ako v iných športových odvetviach – športových spolkoch, pretože bola ukončená po komunistickom puči vo februári 1948. V roku 1949 bolo ustanovené Ústredie Československej obci Sokolskej, ktorá sa významnou mierou podieľala na zjednotení telovýchovy na území Československa. Po vzniku Štátneho výboru pre telovýchovu a šport (SVTVS) bola v roku 1954 zriadená sekcia cyklistiky tohto štátneho výboru. Od 1.1.1957 bol potom založený Československý zväz telesnej výchovy a športu (ČSTV), ktorého súčasťou bol aj Československý zväz cyklistiky. Na čele cyklistického hnutia na území Slovenska v období pred 2. svetovou vojnou i po zjednotení telovýchovy bol Arnošt Votava. Zásluhou iniciatívy predsedu sekcie cyklistiky Arnošta Votavu bol v roku 1953 vybudovaný cyklistický štadión v Bratislave a o rok neskôr zorganizovaný 1. ročník cyklistických pretekov Okolo Slovenska.
Úvod
Od založenia cyklistických pretekov Okolo Slovenska uplynulo plných 61 rokov! Úctyhodný čas, ktorý bol sprevádzaný politickými a organizačnými zmenami, výraznými technologickými zmenami vo vývoji bicyklov, sprievodných vozidiel, nových technológií, výstavby cestných i masmediálnych komunikácií, ale i zmenami v pravidlách cyklistiky, oblečení a stravovaní pretekárov, a pod. V bohatej histórii jedného z najväčších športových podujatí v SR cyklistických pretekov Okolo Slovenska, štartovali olympijskí medailisti, majstri sveta či neskorší úspešný profesionálni cyklisti. Je potešiteľné, že cyklistická odbornosť nebola nikdy znásilňovaná straníckosťou, napriek tomu, že preteky sa každoročne konali pod záštitou predsedov vlád či neskôr prezidentov SR. Preteky mali úspešné i menej úspešné ročníky, zažili rôzne turbulencie či organizačné zmeny ( v rokoch 1961-63 sa dokonca neuskutočnili). Problémy boli i pred pár rokmi, keď hrozilo, že preteky sa najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a zaväzujúceho dlhu neuskutočnia. Zásluhou súčasného prezidenta SZC i riaditeľa OV cyklistických pretekov Okolo Slovenska Petra Privaru sa tak nestalo.
Dnes, pred štartom 59. ročníka, vyvoláva spomienka pri čítaní autentického komentára o priebehu 1. ročníka pretekov Okolo Slovenska skôr úsmev. Na strane druhej musíme zdôrazniť, že ide o klaunovský úsmev, pretože sa zdá, akoby sa história opakovala. Odkaz zakladateľov pre organizátorov, účastníkov pretekov a v neposlednom rade i pre divákov je zaväzujúci a naďalej aktuálny. Dovoľte stále živú spomienku, krátky exkurz do histórie 1. ročníka cyklistických pretekov Okolo Slovenska.
Preteky "OKOLO Slovenska" zahájili úspešne
Dr. Karel Storzer, Ústřední sekce cyklistiky SVTVS
V dňoch 19.-26. Júna 1954 bolo Slovensko dejiskom etapových cyklistických pretekov, o ktorých možno povedať, že budú písať veľmi významnú stránku do histórie našej cyklistiky. Je potrebné dodať, že tu nejde len o športové výkony tých ktorí sa pretekov zúčastnili, i keď trať pretekov kladie na jazdcov požiadavky také, ako žiadne iné preteky v našom štáte. Význam podujatia pre rozvoj cyklistiky, predovšetkým na Slovensku, spočíva v ohromnom ohlase, ktorý preteky majú predovšetkým v miestach, ktorými jeho trať prechádza ale i na celom území Slovenska.
Preteky zasahujú oblastí, kde sa cyklistika vykonáva iba v malej miere alebo takmer neexistuje. Je samozrejmé, že tam všade vzbudili preteky živú pozornosť, snáď u všetkých obyvateľov bez rozdielu veku. Najmä v etapových miestach bol deň štartu a cieľa takmer športovým sviatkom. Nie je inak možné, než že táto pozornosť a záujem, ktorými sa preteky tešili budú mať prenikavý vplyv predovšetkým na všetku mládež, ktorá nie len obráti pozornosť, svoj záujem o cyklistiku, ale ktorá si bude vedomá toho, že športových úspechov sa nedá dosiahnuť bez náležitej systematickej prípravy a že sláva víťaza je plodom tvrdej práce. Ak dodáme k tomu, že preteky boli taktiež skúškou a školou pre funkcionárov, je jasné, že preteky budú priamym popudom k rozvoju cyklistického športu, najmä však cestnej cyklistiky všade tam, kde upútali záujem verejnosti a kde sa pracovníci telovýchovy podieľali na jeho príprave.
Ak uvážime ťažkosti, s ktorými sa usporiadatelia pri svojej práci stretávali, je možné povedať, že preteky boli vydupané zo zeme takmer ničoho a to vo veľmi krátkom čase. V etapových pretekoch je jedným zo základných pilierov úspechu práce činnosť etapových výborov, ktoré zabezpečujú hladký priebeh pretekov. I keď na Slovensku nie sú pochopiteľne pracovníci, ktorí by mali skúsenosti s organizáciou podobných pretekov a napriek tomu, že na prípravu pretekov mali organizátori dobu iba niekoľko týždňov, zhostili sa etapové výbory svojich úloh i pri všetkých samozrejmých nedostatkoch tak, že hladký priebeh pretekov nebol nikde narušený organizačnými chybami a nepripravenosťou. To je taktiež dôkaz, že organizátori pretekov pracovali s rozvahou a zabezpečovali premyslene všetky úlohy do posledných dôsledkov, lebo práve vďaka ich vedeniu, ale i osobným zásahom, často na poslednú chvíľu, boli v etapách zaistené nutné predpoklady pre hladký priebeh pretekov. Pokiaľ došlo v etapách k niektorým nedopatreniam, boli dôsledkom buď obmedzených technických a povedzme i ľudských možností, ktoré nestačili na dané úlohy , alebo nedostatkom skúseností, ktoré sa nedajú nahradiť ani seba lepšou inštruktážou. Je možné povedať, že pracovníkom sekcie cyklistiky SIVTVS, príslušníkom aparátu výboru a všetkými tými početnými a obetavými pracovníkmi v etapách i po trati sa podaril vynikajúci čin, ktorý iste prinesie svoje plody vo vývoji cyklistiky na Slovensku a ktorý zaväzuje, že história pretekov bude zaznamenávať stály vzostup nielen v jeho organizácii, ale i v jeho športovom význame a v jeho vplyvu na stále širšie vrstvy cyklistov.
Po športovej stránke kládla trať pretekov veľmi tvrdé požiadavky na odolnosť všetkých jazdcov. Nie len svojou náročnosťou danou celým radom veľmi ťažkých stúpaní a zjazdov, ale v rovnakej miere i povrchom ciest, kde boli desiatky kilometrov špatných, prašných vozoviek, radou miest, kde sa vozovka prestavuje, bez počet novo budovaných mostov. Nespočetné defekty do istej miery skreslili športové výsledky pretekov, lebo tri i štyri defekty v jednej etape neboli zvláštnosťou. Tak sa stalo, že, taktiež všetci zúčastnení jazdci priniesli svoj príspevok ku zdarnému začiatku histórie pretekov, lebo všetci vydržali až do cieľa napriek škodám často značným, ktoré utrpeli na svojom materiály. Je však možno povedať, že preteky boli týchto obetí hodné.
Preteky boli zahájené prvou etapou z Bratislavy do Nitry, dlhou 144 km. Po slávnostnom štarte, ktorý sa konal za mohutnej účasti bratislavského obyvateľstva a po ostrom štarte na okraji Bratislavy, vydali sa jazdci cez Malacky v ústrety prvému ťažkému stúpaniu na vrch Baba, kde trať pokračovala hrebeňom Malých Karpát. Niekoľko kilometrov po štarte došlo k hromadnému pádu, po ktorom všetky obety pokračovali z rôznymi stratami v jazde. Prvým smoliarom bol Perič, ktorý opravoval reťaz takmer na dohľad od štartu. Až pod stúpanie na Babu (47 km.) sa nekonali žiadne významné udalosti, okrem pádu na veľmi špatnej ceste na 42 kilometri, ktorého obeťou bol Plank, ktorý po oprave bicykla, i keď zle zodretý pokračoval. Nástup na Babu načal pred obcou Pernek Javorka, avšak ostré serpentíny skoro pridelili miesta jednotlivým pretekárom podľa ich schopností. Špurt na vrchole vyhral Málek pred Křivkom a Švejdou. Skutočne pekelný zjazd po veľmi špatnej prašnej ceste si vyžiadal obeti na gumách, bicykloch a jazdcoch. Mimo iných tu opravoval Svoboda, Bubník mal bolestivý pád, bohužiaľ nie posledný na týchto pretekoch, a celý rad ďalších pretekárov mal mala defekty. Stúpanie a nebezpečný zjazd rozdelil pole pretekárov na rad skupín, z nich v čele na ceste do Nitry sa udržali Ružička, Nesl, Kubr, Novák, Kolář, Málek, a Čapek. Táto skupina vybojovala medzi sebou špurt v Seredi, kde zvíťazil Nesl pre Málkom a Čapkom aj záverečný špurt v Nitre, kde bolo poradie: 1. Nesl, pred Ružičkom a Kubrom. (4:09:37)
Druhá etapa z Nitry doi Lučenca bola nielen najdlhšia, merala 180 kom, ale aj najťažšou. Nie len výškovými rozdielmi, ale mnohými kilometrami prašných, rozbitých ciest a skutočným tropickým teplom. Prvé kilometre až do Levíc (44 kom.) nepriniesli napriek niektorým pokusom o únik žiadne podstatné zmeny. Zostrené tempo pred špurtom v Leviciach čiastočne roztrhalo pole pretekárov, avšak hlavným „rozhodcom“ bol úsek rozbitej okresnej cesty za Levicami, kde opravujúci cyklisti po defekte stály snáď na každom kilometri. K tomu sa pridružil pád našťastie bez vážnejších následkov.. Asfaltová cesta, ktorá potom nasledovala dovolila po tempe, ktoré sa spomalilo, opäť zoskupenie väčšieho poľa pretekárov. Kľudné bolo i absolvovanie údolia Hrona, občerstvovacia stanica priniesla obvyklý rozruch a ďalšiu naháňačku, ktorá skončila až špurtom na prémii vo Zvolene. Za Zvolenom na jazdcov opäť doľahla špatná cesta, ktorá spôsobila, že pole pretekárov sa roztrhalo a roztiahlo do niekoľko kilometrovej dĺžky. Dvadsať kilometrov špatnej prašnej vozovky bolo síce neskôr vystriedanej asfaltom, avšak tesne pred Lučencom úsek cesty vo výstavbe, dlhý niekoľko desiatok metrov, pripravil jazdcom ešte mnoho prekvapení, takže niektorí pretekári prichádzali do cieľa na prázdnych gumách. Poradie v čase 5:15:42 hod. bolo rovnaké, ako v 1.etape. Nesl bol snáď jediným pretekárom ktorý nemal defekt. Ako ďalší prišli do cieľa štvrtý Plank pre Nachtigalo, Málkom, Rázkom, Švejdou a Uhliarikom, Ako desiaty prišiel Perič, ďalej Křivka,, ktorý v špurte nechal za sebou Rašku, Kauckého, Janíčkas, Fajnora, Lančiho, Donauera a Huňáčka. Ďalší jazdci sa ojedinele trúsili až do tmy. Posledný jazdec mal čas 7:01:22 hod. Napriek obtiažnosti etapy vzdal iba Jirásek, predovšetkým z dôvodu materiálových ťažkostí. Ceny boli náplasťou za prekonané útrapy bohužiaľ však len pre niekoľko málo najlepších. Aj v ďalších etapách, okrem Prešova, boli príliš štedro obdarení tí prvý, zatiaľ čo ďalší i na čestných miestach, vyšli s prázdnymi rukami.
Tretia etapa z Lučenca do Košíc sa príliš nelíšila od druhej. Opäť bolo pekelné teplo, cesty len o niečo málo lepšie, zato však dve stúpania si vyžadovali vrcholného vypätia síl, Hromadný pád už na 12. Km nadobro vyradil zranením Donauera a Dobrovolného a poznamenal rad ďalších jazdcov odreninami. Plank sa tu zranil po druhý krát. Ťažké stúpanie na 18. Km oddelilo slabších jazdcov skôr ako obvykle a špatný povrch spôsobil celý rad defektov mimo iných i Nachtigalovi, neskôr Ružičkovi, ktorému dal bicykel Svoboda. Špurt v Rimavskej Sobote vyhral Ružička pred mladým Gulakom a Peričom. Za Rimavskou Sobotou prudké stúpanie trhá síce hlavnú skupinu, avšak krásne údolie K Rožňave spôsobuje spomalenie tempa, takže mnohí sa doťahujú späť do skupiny. Bitka v špurte na rýchlostnej prémii v Rožňave vyúsťuje do poradia Málek, Skořepa, Ružička. V stále prudkom tempe útočia pretekári na najväčšie stúpanie snáď celých pretekov, kopec Sorožku, ktorý ukazuje svoje serpentíny takým spôsobom, že sa v niektorých jazdcoch tajíl dych. V 4. Km tu stúpa cesta o viac než 160 m. V stúpaní a nebezpečnom prudkom zjazde po veľmi špatnej ceste sa trhá pole pretekárov nadobro a vytvára sa poradie, ktoré sa nemení až do cieľa. Pri zjazde narazil Ružička na ochranný múr v jednej z mnohých zákrut a spôsobil si ťažkú pohmoždeninu chrbta fľaškou ktorú mal vo vrecku dresu. Pokračoval v jazde, dostihol vedúcu skupinu a víťazne zakončil etapu na košickom štadióne, ktorého technicky náročný vjazd vyhovoval Ružičkovmu jazdeckému umeniu. Na posledných kilometroch pred Košicami bol zlikvidovaný Nachtigalov pokus o sólové dobytie etapového víťazstva. Unikol v prudkom zjazde a viedol miestami o viac ako dva kilometre. Bol však dostihnutý skupinou Nesl, Křivka, Ružička, Málek a Švejna krátko pred Košicami, keď mal defekt. Čas víťazného Ružičku bol 5:17“19 hod.
Deň odpočinku, kedy naši reprezentanti navštívili s trénermi Brúžkom a Kebrlem niektoré košické závody, bol pre všetkých jazdcov veľmi vítaným osviežením, i keď panovalo tropické teplo. Košická plaváreň však poskytla príjemné ochladenie.
Odpočinutý, s opravenými bicyklami a gumami, vybavený každý dvoma galuskami, ktoré všetkým pretekárom vzhľadom na obtiažnosť trati venovalo vedenie pretekov, vydali sa jazdci na pomerne krátku etapu (138. Km) východným Slovenskom do Prešova. Rad stúpaní, niektoré z nich i niekoľko kilometrové, oddrobilo od hlavnej skupiny menej zdatných pretekárov. Aj tu, napriek tomu, že povrch bol značne lepší, vyskytli sa na valcovaných úsekoch ciest defekty,, ktorých nezostali ušetrení ani Klich, Menschy a rad ďalších. Dokonca ani „dieťa šťasteny“ Nesl, bol postihnutý prasknutou oskou svojho bicykla a bez svojho zavinenia. l na 85. Km spôsobil pád, ktorého obeťou bol opäť Bubník. Obeťou defektov, nie však svojich bol v tejto etape Kuneš, ktorý vypomohol svojim bicyklom najskôr Neslovi a potom Švejdovi. Okrem stúpaní rozvíril priebeh pretekov len špurt na prémii v Michalovciach, ktorý vyhral Málek pred Nachtigalom a Švábom. Po páde, o ktorom už bola zmienka, nastalo prímerie, ktoré bolo prerušené až pred Prešovom tvrdým bojom medzi Ružiškom a príslušníkmi UDA ( poznámka pisateľa, Ústredný dom armády – neskôr premenované na Dukla ). Boj sa rozhodol až pred prešovským štadiónom, ktorého dojazd bol krkolomný: jazdci museli po zjazde zvažujúcej sa ulice urobiť „čelom vzad“ na polomere asi 4 – 5 metrov. I tu prejavil svoju obratnosť a zvíťazil v čase 4:24:31 hod. Na druhom mieste sa prekvapivo umiestnil Svoboda pred Málkom. Posledný pretekár mal tento krát stratu iba 52 minút za víťazom. Prešov je nutné pochváliť, lebo tu boli ceny rozdelené na takmer 30 pretekárov, čo tiež zodpovedá obtiažnosti trati.
Piata etapa, dlhá 149 km bola pre celé preteky rozhodujúca. Na štart nastúpilo iba 70 pretekárov, lebo v Prešove musel na príkaz lekára odstúpiť Málek a Doubek. História víťazstva bolôa pomerne prostá: už v prvých kilometroch unikli Křivka s čapkom a keď sa skupin v stúpaní, ale hlavne v ťažkom zjazde kopca Branisko roztrhala unikli Nesl s Kubrom, pred Spišským Podhradím oboch uprchlíkov dostihli a vzornou spoluprácou získali takmer 15 minút na skupinu. Ružička bol bez podpory rovnocenných jazdcov v hlavnej skupine bezmocný. Dobré cesty zmenšili počet defektov na najmenšiu mieru. Do cieľa vo Svite prišiel ako prvý Nesl v čase 4:32:45 hod., pre Křivkom a Čapkom Hlavnú skupinu vyhral Ružička v čase 4:48:23 hod. pred Císarom, Menschym, Švábom, Polakovičom, Bouškom, Kolářom, Machom, Švejdom, Klichom a ďalšími. Ceny vo Svite boli síce neobyčajne hodnotné, bolo ich však pomerne málo.
Do šiestej etapy zo Svitu do Žiliny nastúpil, ako vedúci jazdec Nesl a žltý dres si pomerne ľahko uhájil. Je možné povedať, že posledné etapy boli vcelku bez histórie. Šiesta etapa mala vďaka klesaniu z podhoria tatier údolím Váhu síce spočiatku rýchli spád. Z úvodu roztrhané pole pretekárov sa pre Ružomberkom takmer úplne spojilo a je možné jazdcov ospravedlniť skutočne nádhernou krajinou, ktorou trať viedla. Turistického rozpoloženia využil Šváb, ktorí unikol niekoľko kilometrov pred špurtom v Ružomberku, a vďaka klesajúcemu profilu trate si udržal dostatočný náskok postačujúci k získaniu prémiového špurtu. Vzruch do pretekov vniesli až zákruty pod Strečnom, kde po niekoľkých defektoch na prestavovanej ceste sa rozpútala naháňačka o čo najlepšiu pozíciu pred cieľom. Do Žiliny i tak vošla početná skupina, v ktorej o víťazovi rozhodol krkolomný zjazd, kde celá rada jazdcov spadla, medzi nimi i Vlčan a Císař a iný, pričom Křivka bol zrazený nepozorným divákom. Zostávajúci jazdci vedúcej skupiny vybojovali medzi sebou špurt, v ktorom zvíťazil Menschy za 3:50:05 hod. pred Nachtigalom, Machom, Kolářom, Peričom, Ružičkom, Čapkom.., Do 30 sek. Po dojazde prvého prešlo dokonca cieľom všetkých 46 pretekárov.
Podobný charakter mala aj posledná etapa, najdlhšia zo všetkých, zo Žiliny do Bratislavy. Je dôležité poukázať na skutočne úmorné teplo, ako i celkovú únavu pretekárov, aby sme si vysvetlili mrtvý priebeh a čas etapy. Víťaz Ružička, ktorý prišiel za búrlivého jasotu obecenstva na bratislavský cyklistický štadión, potreboval k absolvovaniu 211 km. čas 6:34:20 hod.
Konečný výsledok pretekov je známi z dennej tlače. V jednotlivcoch si udržal vedenie výborne jazdiaci Nesl, v družstvách podľa očakávania zvíťazilo družstvo ÚDA pred obetavo idúcim a smolou stíhaným Spartakom. Je úlohou iných, aby zhodnotili výkony jednotlivcov v týchto pretekoch Pre mňa zostáva, ako najtrvalejšia spomienka obraz rozjasaných – slovenských i maďarských obcí, špaliere ľudí, mávajúcich a volajúcich pionierov, obetavá pomoc vysmädnutým pretekárom, výzdoby malých i veľkých obcí, všetko to nesmierne nadšenie divákov i pracovníkov, ktoré vytvorilo preteky s veľkou a slávnou budúcnosťou. Nedostatky prvého ročníka budú snáď odstránené. Zostávajú však nové krásne preteky, ktoré pevne zakotvili v mysliach i srdciach tých, ktorí ich absolvovali, pripravovali, i tých, ktorí ich ako diváci nadšene pozdravovali.
Spracoval Juraj Zeman
-
20.09.2022Prezident Slovenského zväzu cyklistiky a generálny riaditeľ pretekov tiež priblížil termín konania nasledujúceho ročníka. Športového riaditeľa podujatia potešili aj slovenskí cyklisti. Technický riaditeľ pretekov pochválil výkon polície a hasičov.
-
18.09.2022Ďalšia kapitola podujatia Okolo Slovenska dostala svoju bodku. Posledné vydanie pretekov síce vynechal obhajca minuloročného víťazstva Peter Sagan, no na Slovensku debutovalo zoskupenie Jumbo – Visma.
-
17.09.2022Záverečnú kapitolu 66. ročníka Okolo Slovenska písal predovšetkým únik. Jasper Haest a Peter Schulting prekvapili pelotón. Josef Černý však o žlté tričko neprišiel. V úniku bol aj Pavol Rovder.
-
16.09.2022Koen Bouwman zvládol technickú koncovku v Spišskej Novej Vsi a uchmatol si víťazstvo v šprinte. Josef Černý prišiel do cieľa štvrtý a ubránil žltý dres. Bodkované tričko definitívne získal Lorenzo Fortunato.
-
15.09.2022Archie Ryan v krátkom cieľovom kopci na kockách predviedol totálnu dominanciu. Iba 11 sekúnd za ním zaostal Josef Černý a prevzal si žltý dres. Matúš Štoček napriek výhre na úvodnej prémii stratil bodkovaný dres.
-
14.09.2022Ethan Vernon po prológu v Petržalke zvíťazil aj v 1. etape 66. ročníka Okolo Slovenska. Tentokrát bol najrýchlejší v šprinte. Zviditeľnil sa aj slovenský cyklista Matúš Štoček v celodennom úniku.
