Preteky začínajú v rodisku našej najväčšej hviezdy, rolu finišmana si zopakuje Skalica

Preteky začínajú v rodisku našej najväčšej hviezdy, rolu finišmana si zopakuje Skalica

64. ročník našich pretekov začína v osvedčených etapových mestách, veď v Žiline sa jazdilo už v úplne prvom roku 1954. Organizátori často využívali aj "služby" Banskej Bystrice a jej okolia bohatého na vrchárske prémie, no zároveň aj pripomínajúce veľkú časť slovenskej histórie. V Žiari nad Hronom sa kedysi radoval z prvého etapového triumfu na týchto pretekoch súčasný generálny riaditeľ Peter Privara. Posledné etapové mestá Topoľčianky a Skalica ešte len začínajú písať svoje dejiny v itinerári.

 

Žillina bola cieľovým mestom už hneď v prvom ročníku v roku 1954, kedy sa v predposlednej, šiestej etape šlo zo Svitu. Pelotón tu štartoval aj o dva roky neskôr, v roku 1956, v poslednej etape sa odtiaľto smerovalo na veľké finále do Bratislavy. V 60. rokoch bola Žilina dejiskom pretekov dvakrát, a to v roku 1967 a 1969. Hlavne posledný rok bol náročný, keďže kritérium ulicami mesta meralo 96 kilometrov a okruh dlhý 4800 metrov s 21 zákrutami mal preveriť technické schopnosti jazdcov. Víťaz Břetislav Souček sa vyjadril, že: "Tieto preteky boli zároveň kvalifikáciou na Tour de l’Avenir“, čo zároveň vysvetľuje technickú náročnosť etapy. Poslednýkrát pred revolúciou mala Žilina česť otvoriť 17. ročník Okolo Slovenska (1971), odkiaľ sa pretekalo do Ružomberku a konal sa tu ešte obľúbený formát „mestského kritéria“.

 

Hneď o rok po Nežnej revolúcii sa Okolo Slovenska dostalo do Žiliny, kde cyklisti zakončili tretí deň, začínajúci v Spiššskej Novej Vsi. Cyklisti prenocovali a sily si merali aj v štvrtej etape, ktorá bola poznačená horúcim počasím, ale aktívnym pretekaním. Vtedy tu vyhral Ján Svorada jazdiaci za Duklu Brno. V novom miléniu sa v roku 2003 vyznamenal mladý talent, iba devätnásťročný Matej Jurčo a vyhral veľmi tesný špurt, kvôli ktorému museli rozhodcovia dlho študovať cieľovú fotografiu. Jurčovu húževnatosť nezastavila ani spadnutá reťaz, defekt či taktika rivalov.

 

O rok neskôr Žilina opäť privítala jazdcov večerným prológom ulicami mesta. Organizátori v snahe zaujať širšie publikum stanovili začiatok pretekov na devätnástu hodinu večer a vďaka krátkej, osemsto-metrovej trase mohli tisíce ľudí zblízka vidieť špičkových jazdcov. V roku 2008 boli opäť využité ubytovacie služby a urbánny potenciál mesta, končila tu totiž druhá časť štvrtej etapy z Bánoviec a preteky vyvrcholili poslednou, piatou etapou v žilinských uliciach a okolí. Vyhral ju vtedy súčasný manažér WT tímu CCC, Piotr Wadecki.

 

Banská Bystrica, mesto Slovensku pripomínajúce príbeh Slovenského národného povstania, sa do itinerára pretekov dostalo v roku 1973. Preteky tu hneď aj začali časovkou na pätnásť kilometrov a pelotón sa do mesta vrátil ešte v siedmej etape na kritériu, ktoré bolo opäť priaznivé pre oči diváka. Celkové vytrženie znásoboval ešte dážď, ktorý urobil kockový úsek poriadne nebezpečným a jazdci si tak museli dávať pozor na pády. Mesto sa osvedčilo aj nasledujúci rok, kedy preteky trvali jedenásť etáp a záverečný deň končiaci v Banskej Bystrici bol plný napínavých momentov. V roku 1977 na ceste sem cyklisti prekonali dve ťažké stúpania na Fačkovské sedlo a Šturec, ktoré sú na programe i tento rok.

 

80. roky, presnejšie 1983 a 1986 poznačili bitky o únik. Šiesta etapa bola najdlhšia v 29. ročníku, viedla zo Zvolena do Banskej Bystrice a merala 179 kilometrov. O tri roky neskôr sa štartovalo v Leviciach a cyklisti prešli len 118 kilometrov dlhú trať, ktorá im však „dopriala“ štyri vrchárske prémie. Vo finiši sa najlepšie darilo Sýkorovi. Na pretekoch Okolo Slovenska vyhral už svoju siedmu etapu a vyrovnal sa tým legendárnemu Vlastovi Ružičkovi. Pelotón v meste ostal aj na poslednú etapu, ktorá bola jubilejnou 250. v histórii pretekov Okolo Slovenska. Najprv pelotón prešiel šesť okruhov (každý meral 13,6 km) v uliciach Banskej Bystrice, potom zamieril do pätnásť kilometrov vzdialenej obce Baláže, ktorá sa preslávila počas Slovenského národného povstania.

 

Banská Bystrica sa v etape nového politického režimu predstavila niekoľkokrát – v rokoch 1992 a 1994, kedy bola štartovým i cieľovým mestom. Bola začlenená aj do jubilejného 50. ročníka Okolo Slovenska (2006), kedy sa organizátori usilovali o čo najväčší záber územia Slovenska, aby čo najviac obyvateľov malo možnosť sledovať cyklistov naživo. Mesto sa ocitlo v štartovacej pozícii do druhej etapy dlhej 170 kilometrov, ktorej dominantou bolo stúpanie na Čertovicu. To umožnilo rozdrobenie balíka, pred príchodom do Liptovského Mikuláša sa však pelotón spojil. Banská Bystrica bola opäť hosťujúcim mestom aj v roku 2009, kedy otvárala preteky a druhú etapu do Vrábľov vyhral Michal Kwiatkowski. Tento pocit si zopakovala aj v 60. ročníku pretekov, kedy sa jazdci rozohriali 1200-metrovým prológom. Prvý raz v novom miléniu bol prológ vysielaný v priamom prenose na Dvojke RTVS. Druhá etapa viedla z Banskej Bystrice na ťažký dojazd na Štrbské Pleso, ďalší emblematický prvok pretekov Okolo Slovenska. Pred troma rokmi tu prvá etapa končila a druhá začínala.

 

Tretie etapové mesto, Žiar nad Hronom, sa predstavil v roku 1985 treťou etapou končiacou na žiarskom štadióne. Odtiaľ sa na druhý deň cyklisti pobrali do Starej Turej. Dve členité etapy tu začínali a končili v rokoch 1987 a 1989. Na rok 1989 má dobré spomienky generálny riaditeľ pretekov, Peter Privara, ktorý prekvapivo porazil jazdcov z NDR a vyhral špurt. Cieľovým mestom bol Žiar v roku 1991 a 1993. Poslednýkrát mesto uvidelo pelotón v roku 2002, opäť ako cieľová destinácia. Trasa plná rýchlostných a horských prémií bola zaujímavá deľbou balíku na dve skupiny vzdialené od seba až osemnásť minút. Víťaz Igor Abakumov žijúci v Belgicku sa priznal, že keďže v Belgicku nie sú kopce, z tých slovenských mal obavy. Zo Žiaru nad Hronom sa na druhý deň šlo do Starej Ľubovne.

 

Dedinka Topoľčianky, známa krajine pre svoj žrebčinec a víno, bude mať na pretekoch Okolo Slovenska premiéru v postavení štartového mesta. Cyklisti sa odtiaľto vydajú do Skalice, ktorá sa v histórii našich pretekov prvýkrát predstavila až v 50. výročí vzniku pretekov. Skalica mala za úlohu privítať cyklistov po päťdňovej  ceste až zo Stropkova a v tomto nezvyčajnom roku 2020 si na túto úlohu bude musieť rozpomenúť.

 

Partneri