Tento web používa k poskytovaniu služieb, personalizácii reklám a analýze návštěvnosti súbory cookies. Viac informácií.

Odmietnuť Súhlasím Podrobné nastavenie Prijať zvolené cookies
Nevyhnutne nutné cookies
Tieto cookies sú nevyhnutné pre fungovanie nášho webu a nemožno ich deaktivovať. Tieto súbory navyše prispievajú k bezpečnému a riadnemu využívaniu našich služieb.
Analytické cookies
Analytické cookies sú zhromažďované skriptom spoločnosti Google Inc., ktorá následne tieto dáta anonymizuje. Po anonymizácii sa už nejedná o osobné údaje, pretože anonymizované cookies nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, resp. konkrétnej osobe. My pracujeme iba s cookies v anonymizovanej podobe.
Reklamné cookies
Reklamné cookies používame my alebo naši partneri, aby sme Vám mohli zobraziť vhodné obsahy alebo reklamy ako na našich stránkach, tak na stránkach tretích subjektov. Na základe týchto informácií nie je spravidla možná bezprostredná identifikácia Vašej osoby, pretože sú používané iba anonymizované údaje.
Okolo Slovenska sa vracia do stredoveku

Okolo Slovenska sa vracia do stredoveku

Našťastie len čo sa trasy týka. Presun do kategórie 2.1 sa organizátori našich najväčších pretekov rozhodli osláviť kráľovsky. Všetky etapy odštartujú a aj vyvrcholia v uliciach privilegovaných stredovekých miest. V uliciach miesť Levoča, Banská Bystrica, Nitra a Trnava.

 

 

Pamiatky UNESCO chránené hradbami

 

Každý si asi vie predstaviť romantické uličky v Benátkach, ktoré klaustrofobikom môžu naháňať až hrôzu. Z každého okna na vás kričia príbehy z histórie, dlažobné kocky by vedeli zložiť árie o udalostiach, ktorých boli svedkami. Skutočne romantika na pohľadanie. Čosi podobné ale nezažijete len v Benátkach, ale aj na Slovensku. Stačí si zájsť na východ Slovenska, do Levočskej kotliny. Levoča. Malé mestečko je od roku 2009 zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Mesto má asi najzachovalejšie stredoveké hradby, ktoré ho v dávnych časoch chránili a akoby tomu bolo tak aj teraz. Okresné mestečko má takmer 15-tisíc trvalých obyvateľov, no každý deň tu môže stretnúť desiatky a desiatky turistov. O čosi tesnejšie je tu počas pravidelných podujatí, ktoré prilákajú do ulíc cezpoľných omnoho viac. Za zmienku stoja Dni Majstra Pavla či Mariánska púť na tamojšiu horu. Najmasovejšou bola v roku 1995, kedy poctil návštevou nie len púte ale aj mesta vtedajší pápež Ján Pavol II. Zišlo sa tam vtedy viac ako 650-tisíc veriacich! Aspoň také údaje nájdete na stránkach mesta. Najstaršie archeologické nálezy na tomto území sa datujú až do 9. storočia, prvá písomná zmienka o meste so štátnou poznávacou značkou LE pochádza z roku 1249. V roku 1317 sa už o Levoči dočítame ako o kráľovskom meste. Panovník Karol Róbert mu udelil právo skladu, čo znamenalo veľký rozvoj. V podstate išlo o to, že tam obchodníci, ktorí prechádzali okolo, museli pár dní ostať a predať tovar práve tam. Z novších dejín stojí za zmienku tamojšie lýceum, kde odišli študovať štúrovci. Stalo sa tak potom ako odvolali z bratislavského lýcea Ľudovíta Štúra, a tak sa jeho študenti rozhodli protestne odísť. A bolo to práve do Levoče. Vraj na voze, ktorým išli, napísal vtedy Janko Matuška slová našej národnej hymny.

 

Ak hovoríme o Levoči, všetkým zíde na um tamojší svetoznámy oltár. Ten sa nachádza v gotickej Bazilike svätého Jakuba, ktorá sa začala stavať pravdepodobne už v 13. storočí. Počas histórie pripadala raz luteránom, potom zase katolíkom. Prežil i požiar a vďaka Majstrovi Pavlovi z Levoče a jeho najvyššiemu drevenému oltáru na svete, sa bazilika stala svetoznámou. A svetoznáma je i Levoča sama. Dlho bola najdôležitejším mestom celého Spiša. Hovorí sa ale, že Levočania nechceli v meste plánovanú železnicu. Tá sa teda postavila v Spišskej Novej Vsi a Levoča tak stratila svoj vplyv. O nejakom priemyselnom centre teda nemôže byť ani reči. Mesto žije takmer výhradne z turistického ruchu. Nádej na ďalší rozvoj miestni vkladajú do výstavy D1 smer Košice, no sú viac skeptickí ako optimistickí... Čo sa športu týka, nájdete tu veľké množstvo jeho podôb. V slovenskom meradle sa však ani jeden tamojší  klub neradí medzi špičku. Zo slávnych rodákov spomenieme futbalistu Miloša Lačného, herečku Luciu Gažiovú či Štefana Zamkovského, zakladateľa Zamkovského chaty.

 

 

 

Prirodzené centrum stredného Slovenska

 

Z Levoče sa preteky Okolo Slovenska presunú do stredu našej krajiny. Do Banskej Bystrice. Prvá zmienka o meste pochádza z roku 1255. Kráľ Belo IV. mu udelil mestské a taktiež ťažobné práva. V okolí mesta sa ťažila najmä meď, železo a striebro. Koncom 15. storočia tu dokonca vznikla spoločnosť Ungarischer Handel. Išlo o jednu z najvýznamnejších ťažobných spoločností tej doby. Od vtedy zaznamenávala Banská Bystrica veľký rozkvet. Po vyčerpaní zásob, podobne ako vo všetkých slovenských banských mestách, prišla na rad zmena. Do Bystrice prišla výroba papiera a ešte pred tým spracovanie dreva, ktorého bolo v okolitých lesoch ako húb po daždi. To si všimli aj nespokojní občania počas druhej svetovej vojny, a tak sa tu 29. augusta 1944 začalo legendárnym heslom začnite s vysťahovaním Slovenské národné povstanie. V súčasnosti tu nájdeme múzeum, ktoré tieto udalosti podrobne opisuje. Budova SNP je jednou z najzaujímavejších budov celého mesta. Asi jeho najkrajšou časťou je tamojšie námestie zhodou okolností Námestie SNP. Tamojšie stredoveké centrum vyhlásili v roku 1955 za mestskú pamiatkovú rezerváciu a Mestský hrad za národnú kultúrnu pamiatku. Hrad je jednou z dominánt centra. V roku 2005 prešiel rekonštrukciou a od roku 2009 sa v jeho priestoroch nachádza aj reštaurácia s kaviarňou. V tesnej blízkosti hradu na nachádza naklonená mestská hodinová veža, kedysi nazývaná aj zelená, podľa farby šindľov. Bystričania sa asi inšpirovali tou v Pise. V minulosti sa tu nachádzala aj väznica či mučiareň. Z jej vyhliadky je nádherný výhľad na celé okolie. Vzdialené i blízke. Neďaleko od veže nájdeme Katedrálu svätého Františka Xaverského. Stavitelia sa inšpirovali jedným z rímskych kostolov. Pôvodne stál na jeho mieste Oberhaus, budova ešte z 15. storočia. Okrem toho na námestí nájdeme aj vynovenú radnicu či domy bohatých. Benického dom a dom kedy patriaci Thurzovi. Nemenej významným je aj Mariánsky stĺp z roku 1719. Obyvatelia ho postavili ako znak poďakovania za to, že prežili morovú epidémiu. Stĺp sa týči do výšky viac ako trinásť metrov. Na vrchole je umiestnená socha Panny Márie od neznámeho autora.

 

Už ani nie 80-tisícové mesto patrí veľmi výrazne aj na mapu slovenského športu. O kvalitách miestneho hokejového klubu HC ΄05 niet pochybností. Po dvoch druhých miestach v našej najvyššej hokejovej súťaži, konečne prišlo túto sezónu víťazstvo. Veľmi úspešné je tiež Vojenské športové centrum, ktoré pripravuje našich športovcov pod patronátom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Pod VSČ spadá aj cyklistická Dukla, takže jazdci nášho najlepšieho tímu budú vlastne doma.

 

No a do tretice FK Dukla BB. Futbalový klub s bohatou históriou má však, žiaľ, finančné a dokonca existenčné problémy. Banská Bystrica je po Liptovskom Mikuláši druhým slovenským mestom, ktoré si mohlo pred vstupom doň napísať mesto olympijských víťazov. Po Nasti Kuzminovej totiž vyhral olympiádu, tentoraz v Brazílii Matej Tóth.

 

Nikoho teda asi neprekvapí, že k známym rodákom patria skvelí športovci. Sú to hokejisti Tomáš Surový, Richard Zedník, Michal Handzuš a Vladimír Orságh či bežkyňa na lyžiach Alena Prochádzková. Okrem športu ale prispela Bystrica aj do kultúrneho života Slovenska. Narodili sa tu Martin Babjak, Paľo Bielik, Ján Cikker, Ivan Bukovčan, Dušan Cinkota, Viliam Figuš-Bystrý či ženami milovaný Ján Koleník.

 

 

 

Corgoň chrániaci svoje mesto

 

Podľa povesti sa malo isté mesto brániť pred nájazdmi Turkov. Obliehali ho už niekoľko dní. Mesto každým dňom strácalo viac a viac obrancov až sa zdalo, že prehrajú. Už-už preliezali Turci hradby, keď sa priamo z vyhne vyrútil obrovský chlap. Ruky kováča a telo medveďa naháňali hrôzu. Medzi šíky nepriateľov kotúľal obrovské kamene, ktoré do ich radov priniesli strach a chaos. Rozutekali sa kade ľahšie. Tým statočným a mocným kováčom bol Corgoň. Nitrianska legenda.

 

Preteky sa zo stredného Slovenska presunú do jeho západnej časti. Do Nitry. Po Bratislave, Košiciach, Prešove a Žiline naše piate najväčšie mesto. Leží na rieke s rovnakým názvom a pod vrchom Zobor. Na území mesta sa nachádza aj najstarší kresťanský kostolík na Slovenku. Ešte v roku 828 ho vysvätil rakúsky arcibiskup Adalrám. A presne z tohto roku pochádza o Nitre aj prvá písomná zmienka. Toto obdobie bolo pre mesto snáď tým najslávnejším. Nitrianske kniežactvo kde sídlil Pribina a rok 833, teda rok vzniku Veľkej Moravy, pozná snáď každý. V novšej histórii sa mesto modernizovalo. Jeho vývoj ovplyvnili obe svetové vojny, no i napriek tomu sa z neho stalo kultúrne či spoločenské centrum celého regiónu povodia rieky Nitra. V súčasnosti je akýmsi slovenským centrom poľnohospodárstva a živočíšnej výroby, čo podčiarkuje aj miestna Slovenská  poľnohospodárska univerzita a mnohé výstavy s prívlastkom agro. Okrem toho je tu aj Univerzita Konštantína Filozofa, čo predurčuje Nitru k pomenovaniu študentské mesto. Študenti prinášajú život a v Nitre to aj skutočne platí. A bude ešte viac, hneď ako začne výrobu štvrtá automobilka na Slovensku. Okrem automobilového priemyslu tu stále prevláda potravinová výroba, a to vďaka okolitým poliam a rovine široko ďaleko. Pokiaľ sa už študentom alebo miestnym zachce kopca, vybehnú na kalváriu, z ktorej je krásny výhľad na celé okolie. Dominantou celého mesta je ale Nitriansky hrad. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z konca 9. storočia. Súčasťou hradného komplexu je biskupský palác, katedrála svätého Emeráma, ktorej sa v roku 1998 vrátil honosnejší názov bazilika a mnohé hospodárske budovy obohnané hradnými múrmi. Za zmienku stojí aj neďaleký kostolík v Dražovciach, ktorý pochádza ešte z 11. storočia. Bol vyobrazený aj na päťdesiatkorunovej modrej bankovke. Na zadnej jej strane. Nachádza sa tu aj známe a kvalitné divadlo pomenované po hercovi a režisérovi Andrejovi Bagarovi.

 

V meste sú viaceré športové kluby. Športom číslo jeden je bezpochýb hokej. V poslednom finále nitrianskych hokejistov porazili tí z Banskej Bystrice, no rok pred tým bolo garde opačné. Nitra, Bystrica a Košice patria momentálne medzi to najlepšie, čo domáca hokejová scéna ponúka. Zaujímavý je v Nitre aj futbal, miestny FK pôsobil už aj v najvyššej lige, no v súčasnosti je to liga číslo dva. Tretím športom je basketbal. Aj ten tu má svoju tradíciu a aj úspechy. Posledným športom ktorý spomenieme je americký futbal. Práve v Nitre exituje klub, ktorý sa radí v tomto odvetví medzi najstaršie u nás. Z takmer 80-tisícového mesta tiež pochopiteľne pochádza veľké množstvo známych osobností. Zo športového sveta Jožko Stümpel, Michal Hipp, Miroslav Stoch, Juraj Kolník, Branislav Mezei, Boris Valábik, Štefan Ružička, Ľubo Moravčík či Zuzana Štefečeková. Z iných oblastí sú to napríklad Robo Jakab, Eva Pavlíková, František Mikloško, Mário "Kully" Kolár, Peter Kočis a Ján Baláž zo skupiny Elán.

 

 

 

 

Kúsok Ríma na Slovensku

 

Nádherné pomenovanie slovenský Rím patrí mestu Trnava. Práve tu vyvrcholí už 61. ročník pretekov Okolo Slovenska. Mesto leží na malej a neznámej riečke Trnávka a na úbočiach Trnavskej pahorkatiny. Prvá písomná zmienka o meste s ŠPZ-tkou TT, pochádza už z roku 1211. Omnoho známejší je ale rok 1238, kedy Trnava dostala ako prvé mesto na Slovensku honor slobodné kráľovské mesto. Poďakovať sa za to môže kráľovi Belovi IV.. A začal sa veľký rozmach pred tým len malého sídla. Trnava získala na význame aj po roku 1526, teda po bitke pri Moháči. Turecké nebezpečenstvo totiž nútilo šľachtu ku sťahovaniu sa na bezpečný sever. Ešte v tom isto storočí sa sem presťahovalo Ostrihomské arcibiskupstvo a tiež sa začala budovať Trnavská univerzita. To zásluhou jezuitov. Svoje prvopočiatky v Trnave napísalo aj Slovenské učené tovarišstvo, ktoré založil Anton Bernolák. Známa je aj jeho kodifikovaná slovenčina, za základ ktorej si vzal trnavské nárečie. Rodáka z Oravy úzko spätého s Trnavou mohli Slováci dennodenne stretávať na bývalej dvestokorunovej bankovke.

 

Pri prechádzke po meste na vás bude dýchať história. Či už v odľahlejších uličkách, ale hlavne na Trojičnom námestí, kde dominuje Mestská veža. Jej história siaha do pre Trnavu obľúbeného 16. storočia. Má štvorcovú podstavu a jej výška je úctyhodných 57 metrov. Vyhliadka na mesto je však "len" vo výške 29 metrov. V jej útrobách sa v súčasnosti nachádza informačné stredisko, ale tiež múzeum, v ktorom sa dozviete viac. Pozornosti turistov by nemala uniknúť ani radnica a barokový komplex budov Trnavskej univerzity. A teraz to, prečo Trnava dostala prezývku malý Rím. Na malom mieste nájdeme až desať kostolov. Tými najkrajšími sú Dóm svätého Mikuláša, ktorý mnohí Trnavčania poznajú pod názvom hrubý kostol. Prvé zmienky o románskej stavbe pochádzajú už z 11. storočia. Dóm je 60 metrov dlhý, 31 metrov široký a hlavná loď sa týči do výšky 18 metrov. Je dvojvežový, pričom sa v severnej veži nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe. Zvon svätý Mikuláš. Druhým kostolom o ktorom budeme hovoriť, je Katedrála svätého Jána Krstiteľa. Katedrála pochádza z prvej polovice 17. storočia a je postavená v ranogotickom slohu. Interiér pôsobí mohutne a na stenách nájdeme pestrofarebné maľby. V podzemí objavíme chladné katakomby, kde sa dá počas leta príjemne schladiť.

 

Okrem kostolov a histórie sa Trnava môže pochváliť aj športom. Jasnou voľbou číslo jeden je tu futbal. City Arena Trnava, ktorého súčasťou je aj Štadión Antonína Malatinského, naplno využíva miestni Spartak Trnava. Štadión má kapacitu 19 000 miest. Na Slovenku je to najkrajší futbalový stánok. Okrem futbalu tu tiež nájdeme hokej, hádzanú, softball či baseball. Mesto dalo Slovensku viacero osobností, ktoré pozdvihli kultúru. Mikuláš Schneider-Trnavský, Miroslav Válek, Jozef Adamovič, Eva Kostolányiová, Soňa Valentová, Karol Čálik, Stanislav Zvolenský a Michaela Čobejová sú vo svojich odboroch prinajmenšom známe tváre. Zabudnúť nesmieme ani na krásnu Taťánu Kuchařovú či bývalého skvelého futbalového reprezentanta a terajšieho trénera Miroslava Karhana.

Partneri 2021